Jeden z mála slovenských textárov Andy Ďurica píše pesničky pre mnohých známych interpretov. Jeho textami sa na svojom albume pýšia Mária Čírová, Peter Cmorik, ale aj jeden z najrešpektovanejších spevákov Paľo Habera a kapela Team. Písať piesne je pre Košičana niečo veľmi prirodzené a niečo, čo ho na slovenskej hudobnej scéne stále drží.

Textárov by sa na Slovensku dalo zrátať na prstoch dvoch rúk. Ako si sa dostal k muzike a ku všetkému, čo s ňou súvisí?

– Raz k nám domov doviezli klavír a odvtedy som sa okolo neho motkal. Obaja rodičia vedeli hrať, otec mal kedysi kapelu, hrávali v Slovane a Slávii pesničky od The Shadows. Mama mi spievala pred spaním, a dodnes spieva vo výbornom ženskom spevokole Fortuna. V piatej triede ma dali rodičia na hudobnú, aby si odo mňa oddýchli. Mal som skvelú učiteľku, ktorá mi nosila spevníky s populárnou hudbou od Beatles či Queen, ktoré vtedy nebolo ľahké zohnať. V puberte som ale zistil, že klavír je nemotorný a že je ho ťažké odviezť niekam na chatu, tak som otcovi oprášil gitaru a učil sa na nej hrať.

Veľa tínedžerov si zvykne hrávať na gitarách, no na slovenskej populárnej scéne neprerazia. Ako sa to podarilo tebe?

– Všetko šlo akosi postupne. Nikdy som nemal v úmysle hrávať verejne. Začal som v evanjelickom kresťanskom spoločenstve, kde som každú nedeľu hrával v živej kapele. Neskôr som ale cítil, že sú tam obmedzené možnosti, čo sa týka vlastnej tvorby. Tak som začal tvoriť sám.

O čom bola tvoja prvá pieseň?

– Jednému dievčaťu som napísal pár zamilovaných básničiek. Neskôr som ich na klavíri zhudobnil. Kamaráti mi hovorili, že sú celkom dobré a že je škoda nechať ich doma. Boli to silné a veľmi úprimné texty, také milo naivné. Neboli robené účelovo, boli spontánne a pravdivé. V silných momentoch potom vznikalo aj niekoľko ďalších piesní.

Niektoré z nich sa dostali aj na tvoj debutový album v roku 2003. Dostať sa k nahratiu vlastného albumu zrejme nebolo jednoduché, či áno?

– Mal som šťastie. Vyskytol som sa na koncerte Jany Kirschner v Košiciach v amfiteátri. Cez autogramiádu som za ňou zašiel a dal som jej kazetu s mojimi nahrávkami. O dva týždne sa mi ozval jej manažér Jozef Šebo, že sa mu moje pesničky páčia a že by sa s nimi niečo dalo urobiť, no musím vymeniť svoju garážovú kapelu. Poslal za mnou Košičana a výborného gitaristu Peťa Biča, ktorý vtedy hrával s Janou a odvtedy spolupracujeme. S ním som zvíťazil v Košickom zlatom poklade 2001. V košickom štúdiu SRo sme dostali možnosť nahrať debutový album. Začali nás hrávať SRo, bývalé Rock FM či Kiks. Bol to zaujímavý štart, dnes sa s už s hranosťou treba popasovať určite viac…

Čím to je?

– Netuším. Na svedomí to majú zrejme rôzne zákulisné podmienky v rádiách, bártrové obchody či nadštandardné vzťahy. Dostať sa do priazne rádií je veľké umenie.

Neodradili ťa tieto skutočnosti od muzicírovania?

– Je to taká samohecovacia sínusoida. Skúšanie, nahrávanie a koncerty sa striedajú s obdobím orientácie na texty…

Je známe, že ich tvoríš pre mnohých slovenských interpretov. Pre koho si začal písať ako pre prvého?

– Práve pre Peťa Biča. Vždy mal veľa skvostných hudobných nápadov. Tie veci sa neskôr vyskytli aj na našom druhom CD, už pod hlavičkou kapely STEREO (2006). Nato nás oslovil producent Marián Kachút, či nemáme nejaké texty pre prvú slovenskú superstar Katku Koščovú, ktorej práve robil platňu. Neskôr začali prichádzať ďalší interpreti ako Tomáš Bezdeda, Nataša Džunková, Adam Ďurica, Peťo Cmorik, Paľo Habera či Mária Čírová.

Písať piesne takému matadorovi, akým je Paľo Habera, musela byť poriadna výzva…

– To áno. Tá výzva nakopla tak, že sa mi za dva mesiace podarilo napísať sedemnásť, myslím, že skutočne dobrých skladieb.

Aká bola spolupráca s ním?

– Veľmi inšpiratívna. Mám rád ľudí s názorom na vec a rád robím veci, ktoré majú zmysel. Baví ma, keď sa nemotáme okolo horúcej kaše a keď robota odsýpa. Vedeli sme si povedať, čo je dobré a čo slabé a reagovať na to. Bola to veľmi cenná skúsenosť.

Nie je ti ľúto, že také dobré texty sú na jeho albume a nie na tvojom?

– Mrzí ma to určite za celú našu kapelu STEREO, ktorú si preto nesmierne vážim! Žiaľ, texty sa šijú na konkrétnu osobnosť, hudbu, melódiu a písať ich sebe býva niekedy ťažšie ako sa zdá.

Ktoré najznámejšie texty môžu od teba ľudia poznať?

– Môže to byť napríklad soundtrack z prvého slovenského sitcomu Susedia, pesnička Ešte stále som tu ja, alebo singel Od lásky závislí (Habera 2007), Ako málo (Team 2008), Snáď nie je hriech (Cmoro), Vrah, Láka ma, Niekde medzi tým (Stereo). S Petrom Bičom sa nám podarilo urobiť hokejovú hymnu domácemu tímu HC Košice, pesničku Bez krídel. Refrén naspievali sami hokejisti a vraj sa hráva pred každým zápasom. Vďaka textárine sa zaoberám hudbou neustále. Vďaka nej žijem a môžem koncertovať so svojou kapelou.

Čítajte viac: http://kosice.korzar.sme.sk/c/5493008/andy-durica-dostat-sa-do-radii-je-velke-umenie.html#ixzz2I55URNTh

Po troch sériách je tu definitívny koniec! Posledná časť najsledovanejšej slovenskej relácie Susedia mala v piatok 30. novembra svoju poslednú klapku.

Napriek nedávnym roztržkám medzi hlavnými protagonistami – Petrom Marcinom a Andym Krausom, lúčenie nebolo ľahké pre nikoho zo štábu. Marta Sládečková a Viki Ráková si dokonca aj poplakali…

Jedna z najúspešnejších zabávačských dvojíc, Peter Marcin a Andy Kraus spolu začínali v rozhlasovej zábavnej relácii Hurikán. Potom prišiel slávny Uragán, ktorý sa svojho času vysielal v STV. Keď prešli do televízie Markíza, dočkali sa nevídaného úspechu. Jednoduchý humor založený najmä na slovensko-maďarských vzťahoch im vnukol myšlienku na tomto princípe nakrútiť seriál a tak vlastne vznikli Susedia, ktorých prvú časť odvysielala Markíza 4. septembra 2006.

Sitkom, ktorý bol dlho jednotkou v sledovanosti, teraz končí a dvojica Peter Marcin a Andy Kraus sa po dvanástich rokoch spolupráce rozchádza nie práve v najlepšom. Kým Marcin si chce dať na čas pauzu, Kraus chystá až dva projekty, pod ktoré sa autorsky podpíše. Jedným z projektov je pripravovaný seriál Panelák, ktorý bude od januára vysielať televízia JOJ a flek v ňom už má istý Viki Ráková (25) alias Ildikó. Marta Sládečková (49) a Zuzana Tlučková (45) by sa mali objaviť v markizáckom seriáli Sestričky.

zdroj: topky.sk

Ak sa ti smola opäť lepí na päty
rozleje sa káva
nestihol si vlak

Ak cítiš občas, že si napätý
ťažko sa ti vstáva
za to môže tlak

Každý deň je iný, ten je lepší, ten divný…
načo máš o stenu hlavu biť… aj tak to tak asi malo byť

Nech ti nevadí, že zo životom neladíš, všetko v pohode sa zvládnuť dá
kým máš rád, žiješ akurát… a v tom je celá záhada

Nech ti nevadí, veď ja ťa opäť naladím, a hneď sa všetko krajšie zdá…
aj keď máš na mále… ešte stále som tu ja

Ak sa ti zdá, že v zrkadle to nie si ty
ak ťa trápi váha
na vine je zrak

Ak ti zas niekto povie, že si strapatý
to sa predsa stáva
no proste je to tak

Každý sme, tak iný, ten je slabší, ten silný…
načo máš o stenu hlavu biť, aj tak to tak asi malo byť

Nech ti nevadí, že životom neladíš všetko v pohode sa zvládnuť dá

Kým máš rád, žiješ akurát… a v tom je celá záhada
nech ti to nevadí, veď ja ťa opäť naladím a hneď sa všetko krajšie zdá..

Aj keď máš na mále, ešte stále som tu ja
Aj keď máš na mále, ešte stále som tu ja
Aj keď máš na mále, ešte stále som tu ja

zdroj: karaoketexty.cz

Susedia byli první situační komediální seriál na Slovensku. Byl to první seriál od 1989 na Slovensku, který měl velký úspěch. Původně měla být jenom jedna série v roce 2006, když velký divácký potenciál na sledovanosti v roce 2007 se natočili 2. a 3. série. 1. série se natáčela v domě kultúry Dúbravka v Bratislavě a poslední dvě série se natáčely v bratislavském studiu v Kolibě.

Susedia vysílala TV Markíza v letech 2006-2007

Susedia měli základy už v kabaretech „Twist“, „Uragán“ a „Hurikán“, jejich autory jsou Peter Marcin a Andy Kraus. V kabaretech se objevovali postavy František Stromokocúr a jeho milá Zuzana, Lászlo Komárom a jeho milá Ildkó z rodného Maďarska. Diváci si tak rozhodli, že by chtěli Františka a Lászla více vídat. Tvůrci a TV Markíza se diváckému přání vyhovět a tyto postavy dali do samostatného komediálního seriálu. I když rodiny bydlí v jednom baráku a vedle sebe, jsou úplně rozdílní v temperamentu, názorech a životním stylu. Aby toho nebylo málo, v jejich příbězích se objevuje další sousedka Marta Sladká, ktertá vždy k nim vrthne jako neřízená střela a v tu nejvhodnější dobu.

V druhé sérii se můžeme setkat i s dětmi Františka a Lászla. Dcera Milka (rodiče František a Zuzana) a syn Gergely (rodiče Lászlo a Ildkó)

Jako úvodní píseň „Eště stále som tu ja“ seriálu zaspíval Pavol Habera, napsal a složil hudbu Andy Ďurica

Peter Marcin – František „Fero“ Stromokocúr

Zuzana Tlučková – Zuzana „Žužu“ Stromokocúrová

Kristína Pírová – Milka Stromokocúrová

Andy Krasu – Lászlo Komárom

Viktória „Viki“ Ráková – Ildikó Komárom

Tomáš Majláth – Gergely Komárom

Marta Sládečková – Marta Sladká

a další…