Narodil v rodine. Apu pracoval, mama tiež. Lajos velmi talentovaný už z malička, neustále majstroval, ludovo povedané – kutyil. Toto hóby szmerovalo jeho kariéru aj v škole, kde vynikal. Ale iba v telocviku, prácah tehnických a jazyku. Maďarskom. Po strednej škole poľnohospodársko-polytehnickej v Békescsabe (štipendium na základe pôvodu a úplatku) nastúpil prvé pracovné miesto ako tehnik bezpečnosti práce v JRD Dulovce. Keďže nemal na čo dozerať, nikomu sa nechcelo robiť, venoval zlepšovacím návrhom. Preslávil új druhom ohrannej prilby pre pracovníkov kravína (vlastná skúsenosť útoku bujáka). Patent zarobil strašne vela, v licenció sa doteraz vyrába prilba vo Vietname. Po nežný revolúció založil niekoľko firiem – šecky skrahovali, hát ale čo narobíš. Vo volných hvílach venuje páleniu a konzumáció barackpálinky, ktorá mu (ako sám hovorí) koluje v zsilách. Prvý raz ochutnal ako šesťročný, odvtedy neopustilo. Barackpálinke vďačí aj za ponuku v televízió. Len si už nepamatá podrobnosti.